Tak ako ojazdené pneumatiky, aj brzdy podliehajú počas používania veľkej námahe a nakoľko sú spotrebný tovar, treba ich v správny čas vymeniť a predísť tak nepríjemnostiam na cestách. Opotrebenie brzdových kotúčov sa prejavuje mnohými neželanými javmi, napríklad predĺžením brzdnej dráhy vozidla. Takisto ako samotné auto a jeho podvozok, brzdové kotúče treba tiez pravidelne kontrolovať, aby sa nerozširovala hrdza. Na jar sa odporúča zmiť agresívne soli, ktoré by na nich mohli byť usadené. Sezónna prevencia vám umožní predchádzanie nepríjemností a Vaše auto ostane v dobrej kondícii.

Presný moment výmeny bŕzd sa len ťažko určuje počtom odjazdených kilometrov. Ich životnosť skôr závisí od štýlu jazdy vodiča. Predvídaví vodiči, ktorí vedia správne odhadnúť situáciu, pravidelne brzdia motorom a pohybujú sa v premávkach plynulo, zvládnu najazdiť aj okolo 130.000-150.000 kilometrov bez potreby výmeny brzdových kotúčov. Keďže je to často už od prvého pohľadu jasné, narozdiel od bŕzd, určiť čas výmeny pneumatiky je omnoho jednoduchšie. Najlepšie je samozrejme skontrolovať brzdové platničky pohľadom, ale povedzme si pravdu, väčšina šoférov si na brzdy spomenie, až keď sú na ne upozornení mechanikmi v autoservise pri objavení problému.

Platničky prichádzajú do styku s brzdovým kotúčom, pričom vytvárajú treciu silu, ktorá je potrebná na spomalenie alebo zastavenie. Ak by ste sa predsa rozhodli, že sa o stave bŕzd presvedčíte sami, vedzte, že minimálna hrúbka brzdových platničiek by mala byť minimálne 2 až 3 mm. Skontrolovať treba aj platničky zvnútra kolesa. Zamerajte sa tiež na prípadné praskliny, ktoré by trebalo okamžite dať vymeniť. Modernejšie autá opotrebenie brzdových platničiek spoľahlivo signalizujú rozsvietením kontrolky na palubovej doske. Pri zodraných platničkách budete tiež počuť charakteristický zvuk, nakoľko sa do styku s kotúčom dostáva kovový tŕň.

Kotúče sú vyrábané špeciálne pre konkrétny model auta a kolesa. Po opätovnom opracovaní dochádza k opotrebeniu a časom nemusia pracovať správne. Tento problém odstránite výmenou kotúčov. Pokiaľ sa chystáte osadiť nové kotúče sami, nezabúdajte na očistenie všetkých dosadacích plôch, ako aj plochu náboja obrusovačom nábojov kolies. Tak dosiahnete, že brzdový kotúč bude v jednej rovine so samotným nábojom.

Kotúče majú z pravidla dlhšiu životnosť ako platničky. Tento komponent je však taktiež o mnoho drahší. Vymieňajú sa pri nedostatočnej hrúbke, pričom minimálnu hrúbku stanovuje priamo výrobca.
Ďalším vážnym problémom može byť zvlnenie kotúča, ku ktorému dôjde, keď je kotúč tenší ako by mal byť. K zvlneniu môže prísť aj pri prípadnom prejdení cez vodu (mláku) a následnom rýchlom schladení po predchádzajúcom zahriatí počas prudkého brzdenia. Pri brzdení sa zvlnenie kotúča prejavuje vibráciami a neskôr aj pravidelným búchaním smerujúcim od kolies. Spolu s vibráciami sa hluk zhoršuje pri silnejšom zatlačení na pedál.
Nesúmerný účinok bŕzd, teda ak jedno koleso brzdí slabšie, sa prejavuje ťahaním auta do strany pri brzdení. Avšak dôvod tohto javu môže mať na svedomí aj poškodená geometria.

Pravidelne kontrolovať brzdovú kvapalinu tým, že nakuknete pod kapotu auta a skontrolujete výšku hladiny, tiež nie je na škodu. Keďže postupom času stráca svoje vlastnosti, meniť ju treba zhruba každé dva až tri roky. Ak si na to netrúfate sami, alebo nemáte predošlé skúsenosti, prenechajte výmenu na autoservis.

To, že s vašimi brzdami nie je všetko v najlepšom poriadku, napovedá aj zvuk pri brzdení. Ako sme už spomínali, príčiny pískania bŕzd môžu byť rôzne. Pokiaľ ste si nie ste istý ich správnym fungovaním, navštívte servis, kde vám všetky časti brzdovej sústavy vyčistia.

Ten môže nastať práve preto, že v zime je okolitá teplota nízka a motor potrebuje viac času na to, aby dosiahol potrebnú teplotu pre naštartovanie. Tu zohrávajú úlohu práve kvalitné žhaviče. Môže sa stať, že nebudete vedieť naštartovať ani po niekoľkých minútach. Nemyslite si však, že zahriatie motora voľnobehom vám pomôže. V takom prípade totiž môže byť problém v tom(teda ak ste nezistili problém inde), že je niektorý žhavič poškodený, opotrebovaný alebo je poškodený či prerušený elektrický kontakt žhaviča. Životnosť žhavičov totiž ovplyvňuje niekoľko faktorov.

V prvom rade ide o počet štartov, ale všeobecne je potrebné ich meniť po najazdení určitého počtu kilometrov. Najčastejšie po 30 000 km resp. po dvoch rokoch používania. Treba pritom brať do úvahy aj to, aká je frekvencia a charakter jázd, ktoré ste s autom absolvovali. Teda či sú krátke a časté, alebo dlhé a občasné. Okrem toho jazda v meste je iná, ako “stabilná” jazda na dlhé trate, napríklad na diaľnici. Motor si pri dlhých jazdách udržuje stabilnú teplotu a je dostatočne výkonný.

Možno sa to zdá smiešne, ale je to tak. Na kvalitu chladiacej zmesi(chladiaca kvapalina obsahuje aj 2% vody a 6% rôznych aditív) vplýva predovšetkým doba používania. Vo väčšine prípadov majitelia vozidiel vymieňajú chladiacu kvapalinu po dvoch rokoch. Niektorí dokonca až po troch či štyroch rokoch. V tom prípade je však oveľa vyššie riziko opotrebovania motora či jeho zlyhania. Časom sa totiž znižuje obsah spomínaných aditív a mnohé látky obsiahnuté v zmesi strácajú svoje vlastnosti alebo menia svoje chemické zloženie.

Pritom kontrola a výmena chladiacej kvapaliny nie je vôbec zložitá. Môžete ju v prípade nutnosti urobiť aj sami. Najlepšie je však prenechať výmenu ale hlavne kontrolu chladiacej kvapaliny v rukách odborníkov. V rámci bežnej údržby sa o to postarajú pracovníci vo väčšine autoservisov.

Ak máte dostatok vedomostí a skúseností, môžete si vlastnosti chladiacej kvapaliny skontrolovať aj osobne. Budete ale potrebovať niekoľko nástrojov a meračov.

V prvom rade skontrolujte sfarbenie kvapaliny. Jednotlivé druhy chladiacich kvapalín majú rôzne sfarbenie pre ľahšie rozlíšenie a aj preto, aby sa zabránilo zmiešaniu odlišných druhov. Každý druh má svoje špecifické vlastnosti. Aj preto sú druhy rôzne označené.

Bod mrazu chladiacej kvapaliny môžete odmerať doma v mrazničke, ale tzv. mrazničkový test nie je dostatočne presný. V mrazničke je totiž priemerná teplota -18°C. Poviete si, že by to malo stačiť na to, aby ste vedeli či je bod mrazu vašej chladiacej kvapaliny dostatočný, ale nemusí to tak byť. Mal by byť aspoň o 5°C nižší ako je najnižšia teplota okolia. Na severe Slovenska to vôbec nemusí tak byť. Preto je lepšie nechať si skontrolovať túto vlastnosť odborníkmi.

Tiež je dôležitá hustota chladiacej zmesi. Kontrola je v tomto prípade jednoduchá. Stačí mať vhodný hustomer, ktorých je na trhu dostatok. Ďalšou vlastnosťou, na ktorú by sme nemali zabúdať je vodivosť chladiacej zmesi, ktorá nám nepriamo napovie niečo o jej korozívnej schopnosti. Čím viac je vodivejšia, tým je ochrana pred koróziou nižšia.

No a nesmie chýbať aj overenie kyslosti. Hodnota pH kvapaliny svedčí o úrovni aditív v zmesi, ktoré majú brániť korózii a tiež elektochemickým reakciám medzi kovovými časťami motora. Čím je nižšie pH, tým je nižšia úroveň spomínaných aditív.

V súčasnosti Vám vozidlo síce oznámi pomocou kontrolky prípadné problémy s chladiacou zmesou, ale pravidelná kontrola a výmena chladiacej kvapaliny je stále najspoľahlivejší spôsob, ako zabrániť nepríjemnostiam a zbytočným nákladom spojeným s poruchami motora.

Ako sme už spomínali vyššie, jednotlivé druhy chladiacich zmesí sú ľahko rozoznateľné podľa farby. Je to hlavne preto, aby sa nezmiešali druhy, ktoré majú rôzne vlastnosti. Preto sú aj označené číslami a písmenami.

• G10 – má žltú farbu a je určená pre staršie motory, ktoré nemajú hlavy z hliníkovej zliatiny

• G11 – je zeleno-modrá pre motory novších áut s hlavami z hliníkových zliatin

• G12 – je červená a kvalitnejšia a modernejšia ako G11. Rovnako je však pre novšie motory z hliníkovými zliatinami

• G12+ a G12++ sú fialové a určené pre nové autá. Ide o zlepšené verzie G12, ktorá má tendenciu prepúšťať cez vodnú pumpu.

• G13 má fialovú farbu a je predovšetkým určená pre nové autá, ale môže nahradiť chladiacu zmes aj v starších motoroch. Obsahuje totiž silikáty ktoré kovovým častiam poskytujú okamžitú ochranu.

Pri výbere správnej chladiacej kvapaliny do vášho auta je lepšie nechať si poradiť v prípade, že sa neviete sami rozhodnúť. Pri kontrole vám odborný pracovníci radi pomôžu.

Tlmiče pruženia vozidiel plnia úlohu tlmenia kmitania karosérie voči ostatným pohyblivým častiam mechanizmu na podvozku. Správne fungovanie tlmičov ovplyvňuje hmotnosť auta a cestné nerovnosti. Pri jazde po nerovných povrchoch sa opotrebúvajú rýchlejšie ako za normálnych okolností a postupne sa znižuje ich účinnosť.

Príčiny zhoršenia technického stavu tlmičov sú rôzne, najčastejším problémom je však únik náplne (oleja okolo piestnice) v tlmičoch, ktorá sa usádza na plášti tlmičov. Tento proces je však zväčša dlhotrvajúci a zradný práve preto, že nepríde nárazovo, ale pomaly a postupne. Veľa vodičov tak nie sú schopný posúdiť vážnosť opotrebenia tlmičov a často si uvedomia vážny problém až v okamihu, keď im v aute niečo “búcha” – avšak vtedy už môže byť na rýchle odstránenie tohto problému neskoro.

Riziku jazdy na opotrebovaných tlmičoch sa pritom dá jednoducho predísť, a to tak, že si dáte tlmiče skontrolovať v servise. Prvá kontrola by mala prebehnúť po odjazdení zhruba 80.000 km od novoty a následne po každých 20.000 – 30.000 km.

Pokiaľ máte na aute opotrebované tlmiče, pripravte sa na priamy dôsledok tohto neželaného faktu. Pri opotrebovanych tlmičoch nastáva narušenie kontaktu medzi kolesom a vozovkou, čo môže mať v konečnom dôsledku celý rad vplyvov, ktoré zapríčiňujú zníženú bezpečnosť na vozovke.

Pre lepšiu predstavivosť uvádzame najčastejšie vplyvy na plynulú jazdu:

Vážnosť opotrebenia tlmičov ide ruka v ruke s predlžovaním brzdnej dráhy, obvzlášť na cestách s nerovným povrchom.  Je dobre známe, že pri rýchlosti okolo 45 km/h vám vážne opotrebené tlmiče predĺžia brzdnú dráhu až o 2 metre. Pokiaľ ide o vozidlá so systémom ABS/ESP, predĺženie brzdnej dráhy je ešte horšie. Bavíme sa tu teda o rozdiele medzi bezpečným zastavením a nehodou.

Opotrebené tlmiče môžu narobiť tiež problémy spojené s vertikálnym pohybom svetlometov a tým pádom k oslňovaniu protiidúcich vodičov a vozidiel. Skomplikuje sa tak videnie vodičov a bezpečnosť na ceste.

Tento termín označuje kĺzanie kolies po vozovke. U áut s poškodenými tlmičmi sa predné kolesá začnú kĺzať pri zreteľne nižšej rýchlosti ako u rovnakého auta s novými (nepoškodenými) tlmičmi.

Opotrebované tlmiče spôsobujú, že sa zásadne znižuje styčná plocha pneumatiky s vozovkou, čím sa zvyšuje riziko nehody. Navyše, ak je auto vystavené bočnému vetru, tak môže ľahšie stratiť stabilitu a ovládateľnosť. Tým sa tiež znižuje maximálna bezpečná rýchlosť v zákrutách. Tlmiče v zlom stave zaťažujú ostatné časti zavesenia kolies a skracujú ich celkovú životnosť. Z dlhodobého hľadiska sa tak jazda na opotrebených tlmičoch majiteľovi auta výrazne predraží.

Všeobecne známy interval výmeny minerálnych olejov je po odjazdení 12.000-15.000 km a viac. Pri syntetických je dobré vymeniť po 15.000-17.000 km. Čo však mnohí nevedia je, že pokiaľ väčšinu času jazdíte v mestskej premávke, je vhodné výmenný interval skrátiť.
Moderné motory majú zväčša uvedený interval výmeny oleja 20.000 km, niekedy dokonca až 30.000 km. V tomto prípade sa však používajú syntetické oleje s predĺženou trvanlivosťou (takzvané longlife oleje). Treba však povedať, že takéto údaje, dokonca aj keď hovoríme o longlife olejoch, nie sú často úplne pravdivé. Pokiaľ je olej výrazne znehodnotený, može zaniest olejové čerpadlo, alebo upchať mazacie kanáliky, čo by malo za následok ovplyvnenie regulačných prvkov v motore.

Dnes už je bežné, že palubné počítače áut upozorňujú na nutnosť výmeny oleja v zavislosti od opotrebenia oleja a počtu prejazdených kilometrov.
Odporúčame držať sa pokynov a zbytočne nepredlžovať životnosť oleja. Dlhší výmenný interval môže spôsobiť nárast kyslosti oleja, čo sa v konečnom dôsledku výrazne negatívne podpíše na vnútornej korózii motora a na jeho cekovom opotrebovaní.

Rýchlosť degradácie vlastností oleja závisí od rôznych faktorov, napríklad štýl jazdy, pravidelná údržba, alebo kontrola hladiny.

Na samotnú životnosť oleja majú vplyv rôzne faktory, ako napríklad jeho vlastnosti, aditíva od výrobcu, alebo podmienky z reálneho života. Časté studené štarty bez poriadneho zahriatia môžu výrazne skrátiť jeho životnosť. Z pravidla platí, že pokial auto používate zároveň v meste aj na dlhších cestách, tak sa vám syntetický olej znehodnotí najneskôr po 15.000 km a dokonca aj longlife oleje nevydržia viac ako 20.000 km.
Pri striedavom používaní v meste aj na dlhších cestách sa bežne dostupný syntetický olej znehodnotí najneskôr po 15 000 km a dokonca aj špeciálne longlife oleje nevydržia viac než 20 000 km. Pokial teda ide o životnosť oleja, nespoliehajte sa až tak na odporúčania automobiliek, ale skôr na odborné skúsenosti mechanikov.

Určite netreba prikladať veľkú váhu krajine výrobcu, viskozite oleja, ani jeho syntetickému, alebo minerálnemu základu. Dôležité je podotknúť, že samotná kvalita oleja nevplýva na jeho výmenný interval. Ten určuje výrobca motora a súčasne uvádza minimálnu prípustnú špecifikáciu. Z pravidla platí, že vyššia výkonová trieda oleja nepredĺži výmenný interval, ktorý je skôr daný hlavne konštrukciou motora.

Návod na obsluhu a údržbu vášho vozidla iste obsahuje informáciu o výrobcom odporúčanom motorovom oleji. Okrem odporúčania výrobcov sú oleje označované takisto aj medzinárodnými platnými značkami (SAE alebo ACEA).
Okrem servisnej knižky môžete nájsť informáciu o predpísanom type oleja vo vašom aute aj na štítku pod prednou kapotou auta.

Dodržiavať treba ako parametre noriem, tak aj viskozitu. Mnoho výrobcov má vlastné normy (napríklad Peugeot, VW Group, Mercedes, Ford, atď). Tieto normy obsahujú špecifické potreby rôznych motorov a práve preto ich treba dodržiavať.

Pri výrazne starších motoroch sa zachovajte pri výmene olej s rovnakou úrovňou, akú mal olej, ktorý sa používal v motore dlhodobo. Ak potrebujete rýchlo vyhľadať olej, ktorý sa má použiť vo vašom aute, navštívte túto stránku.